Duch koní
Viete, to je presne to čo chcem povedať. Obvykle volím zbabelejší prístup, keď chcem vyjadriť pojem ducha. Dnes však, po výdatnom plači a otvorení rán a tráum z detstva, som oveľa odvážnejšia. Hľadám správne slová, ktoré vedia vyjadriť to, čo vám chcem povedať. Lekári. Diagnóza. Kôň. Aj bez diagnózy je možné absolvovať Individuálku, formu hipoterapie, ktorá je spojením ducha a charakteru koňa a daru cítiť. Individuálka otvára bránu do duše a kľúčom k nej je duch koní, ktoré na túto terapiu používame. Duch koňa nesmie byť na tieto účely manipulovaný ani inak potláčaný, lebo práve duch a charakter koňa vplýva na naše skryté bloky a traumy z detstva a mladosti, ktoré si nesieme po celý život a uvoľňuje ich do sĺz.
Je ľahké potlačiť v niekom ducha. V zvierati alebo v človeku. Mám s tým skúsenosť z detstva a mladosti. Rakovina je tvrdá a bolestivá choroba. Nechápala som, prečo sa môj blízky človek s rakovinou správa tak, ako sa správa a čo vlastne prežíva. Chemoterapia a jej vedľajšie účinky na psychike sú oveľa bolestnejšie pre pacienta aj jeho blízkych, ako samotná choroba. Nechápala som, až do dnešného dňa, kedy som pochopila, čo sú to vedľajšie účinky na psychike pacienta s rakovinou. Už sa nehnevám na toho, kto to psychicky nezvládol a mne tým zmenil život úplne na ruby. Nechápala som, že výbuchy zlosti, usedavý plač a ľútosť, zúrivosť a výbuch emócií je následkom rozhádzaného hormonálneho systému pri chemoterapii. Chemoška zabíja. Nádory a aj všetko ostatné. V tele pacienta, v jeho duši aj vo vzťahoch. Toto som dnes po dlhom rozhovore s priateľkou pochopila a prestala som sa hnevať na tie výbuchy zúrivosti a zlosti. Je ľahké zanevrieť bez pochopenia. Je ľahké zabiť dušu bez empatie. Je ľahké urobiť z dieťaťa dospelého otroka, bez chrbtovej kosti. Toto všetko so mnou robila rodina, štát a rovesníčky, no v tej dobe, kedy som vyrastala to bolo akosi normálne. Vecný, neemocionálny a prísny prístup k výchove detí na mne zanechal nezmazateľné stopy. A preto som sa rozhodla s tým skoncovať, aby som mohla opäť, teraz už emocionálne čistá a zdravá, robiť to, na čo mám talent a čo ma baví. Preto nehovorím deťom ani dospelým, že sú neschopní, že zlyhali, že to zvládnu a ostatné pokrytecké klišé dnešnej doby. Radšej som ticho, keď cítim, že nemám čo povedať. Koňom ticho nevadí. Radšej hovorím rečou tela, keď slovám ľudia nerozumejú. Kone reči tela porozumejú. Radšej sa teším z toho, že mám v hlave prázdno, len jednu myšlienku. Kone to ocenia, keď viem čo robím. Kone sú naši priatelia, ktorí nezradia, keď ich najviac potrebujeme. Kone sú naši dôverníci, ktorí nás nesklamú, keď sa im otvoríme. Kone sú naši lojálni priatelia, ktorí vždy stoja pri nás, keď majú k nám vzťah a dôveru. Kone sú naši učitelia, lebo vnímajú jemné nuansy života, na ktoré nemáme dosah a varujú nás pred našimi vlastnými emóciami, ktoré vnímame ako negatívne a nemáme ich spracované.
Je síce ľahké z človeka urobiť trosku, v našom štáte ho odsúdiť rozsudkom na uzavreté psychiatrické oddelenie aj keď nie je nebezpečný okoliu, urobiť z neho blázna, no pri koňoch je práve takýto človek prijatý, keď má ochotu a vôľu so svojimi emóciami pracovať a nechať sa koňmi viesť. Nejdem sa tu hrať na odborníčku, som len obyčajná ženská, ktorá vnima a cíti svoju dušu aj napriek liekom, ktoré uživam. Som obyčajná ženská, ktorá vie, že duch je vo vnútri mňa. Ktorá vie, že duch je to , čo hýbe mojím životom, že duch je ten, ktorý sa rozhoduje, ktorý cíti a vníma, a že je aj ten, ktorého bolí jadro v tele - srdce, keď sa mu deje neprávosť. To duch je hybnou silou života a tak, ako majú ľudia ducha, tak majú aj zvieratá dušu. Teda city, emócie, schopnosť rozhodovať sa. Zviera nie je len pudový tvor, ako ho vníma veľa ľudí v súčasnosti a ani nemá ľudské vlastnosti. Je to tvor s vlastnou dušou a cíti ako fyzickú, tak psychickú emóciu. To duch koňa je tým, ktorý otvára našu dušu. Jeho sila a čistota.
Viac na túto tému odporúčam v knihách Tao koňa, Jízda na vlne, alebo čo ma naučili kone, S koňom medzi svetmi, Liečba koňom a iné.
