HIPERKA,o.z.

Dobrý deň.

Predstavovať sa nebudem. Chcem predísť škatuľkovaniu a stigmatizácii tabuizovanej témy psychických porúch. Neviem ako to môžu lekári diagnostikovať, keď psyché je duša a duša nemá fyzické príznaky. A neviem prečo je bipolárna porucha a schizofrénia stigmatizovaná, keď sú to choroby mozgu, na základe fyzických príznakov. Sú to choroby ako každá iná fyzická. Len obyčajná chrípka má fyzické príznaky, tak isto ako ich má schizofrénia a bipolárna porucha. Nie som lekárka, aby som to tu vysvetľovala. Som pacientka, ktorá nie je stotožnená so svojou chorobou. So schizofréniou. Na základe funkčného poškodenia mozgu mi ju diagnostikovali lekári nedávno. Už s ňou nebojujem.  Človek s týmto ochorením (aspoň ja som to takto mala a nie som si istá, či fakt schízu mám, lebo som v pohode), to má tak, že sa v jeho mysli premietajú obrazy, ktorých sa bojí. Už je to zopár rokov, čo som to prežívala. V súčasnosti je to celkom inak. Hovorí sa, že schizofrenik žije mimo realitu. Čo je to realita? V dobe, keď som bola zdravá a žila som normálny život som tiež mala myšlienky, vnútorné obrazy a rozprávala som sa sama so sebou. Je to úplne normálne v zdravej populácii. Tak neviem prečo sa lekári so schizofrenikmi nerozprávajú, ale im rovno nasadia lieky. Bolo by dobré po akútnej liečbe v nemocnici, na psychiatrii, aby pacienti išli priamo k psychológom na psychodiagnostické vyšetrenie alebo psychologické poradenstvo. Človek, schizofrenik, má časté opakujúce sa myšlienky. Ja som mala hlavne v akútnej fáze obrazy, ktoré som prežívala ako normálnu realitu a predpokladala som, že aj ostatní ju vidia. Skrývala som ju, no prišla doba, kedy sa mi každý deň, a hlavne v noci tieto obrazy opakovali. Priznávam, počula som aj hlasy, ktoré ma chceli viesť, no keďže od detstva vidím a počujem svet duchovna, neprekvapilo ma to a vedela som s tým pracovať. Lenže som bývala v tej dobe sama a nemala som sa s kým o tom pozhovárať, tak toho na mňa bolo veľa. Tieto opakujúce sa myšlienky a obrazy sa stali mojím duševným väzením. Basou duše. Teraz, s odstupom času mi to pripadá, akoby moja duša bola niekde mimo, keď som bola liečená liekmi. Pohľad na mňa bol asi veľmi smutný. Bola som utiahnutá a od malička som veľmi empatická a senzitívna. Dlho som sa nechala manipulovať a keď som sa uťahovala na už neúnosnú hranicu, vybuchla som. Už som nemala kam cúvať. Presne ako kôň. Sú citlivé jedince v stáde, ktoré sú outsideri. S nálepkou problémového jedinca som vykročila vpred. S nálepkou, ktorú dlabem som sa mohla z utiahnutého jedinca s tendenciou panikáriť, stať vzhľadom na návyk na zlé zaobchádzanie, agresívnou beštiou. Zvádzala som nekonečný zápas s mentálnymi obrazmi, ktoré vyvolávali strach až des. Nočné mory boli denným "chlebom" a odkrajovala som z neho poriadne kusy. . Moja rodina mi dala nálepku "nenapraviteľná". Uvedomovala som si, že som vysoko senzitívna a podľa väčšiny ľudí "úplne vyšinutá, šibnutá".  Uvedomila som sa, a veci a moje správanie som vedome a cielene zmenila k lepšiemu. Medzi ľuďmi takíto jedinci majú možnosť sa z outsidera stať terapeutom.  
Prežívala som to takto aj dlho po tom, kým sa mi situácia v živote zlepšila a ja som už nežila sama. Najprv som negovala fakt, že to takto vnímam a neskôr som prijala a vedome uznala tieto moje negatívne vzorce správania. Tak som urobila prvý krok ku zmene a získaniu normálneho myslenia, vôle a jednania. To moje "falošné ja" začalo vzdorovať a ja som začala zúriť, nenávidieť a bojovať. So sebou aj s okolím. Stratila som kontrolu nad sebou a tým sa mi skomplikovalo jasné myslenie a uvažovanie. Začala som žiť mimo konvencií a kolektívneho správania. Začala som mať strach z mojich vlastných pocitov. Je otázkou, či to, čo som prežívala, keď som videla obrazy, boli spomienky na minulosť, alebo len strachy, ktoré tryskali z môjho podvedomia. Je pravdou, že v mojich vtedajších obrazoch som videla vojnu a odmietnutie mojej rodiny. Práve rodina ma v nich pranierovala a kameňovala. V tých obrazoch bolo spojenie mojich spomienok a niečoho, čo malo prísť v budúcnosti. Keď som to videla, netušila som že príde vojna. A prišla. Na Ukrajine. V tej dobe, kedy som to videla, sa vynorili spomienky z detstva, kedy som bola rodinou pranierovaná a kameňovaná. Ten pranier bol domov a tými kameňmi boli slová. Tento príbeh bol a je založený na pravde z minulosti a na predpovedi z budúcnosti. To, že som sa učila tancovať s duchovným učiteľom a spievať s duchovnou učiteľkou, osamote a v súkromí, môžu lekári chápať ako blud alebo halucináciu. Ako halucináciu to môžu chápať tí, ktorí nemali nikdy duchovné zážitky, ktoré boli medzi nebom a zemou. Ja som ich mala mnoho. Je však fakt, že sa mi to celé vymklo z rúk a bola som vydesená a prestrašená z toho, čo sa mi dialo počas celkom krátkej doby niekoľkých rokov. Bála som sa vlastných myšlienok a pocitov. Moje telo hovorilo jasnou rečou a je fakt, platí to, že keď má človek neriadené pôsty a hladovky a veľmi rýchlo schudne, odrazí sa to na psychike. To bol môj prípad a verím, že to je prípad veľa ľudí napríklad bez domova. Keď človek zažije niečo podobné, dokáže lepšie pochopiť aj tých druhých. Len je otázkou, či s nimi dokáže aj normálne komunikovať, keď má pocit, keď sa mu z rúk vymkne pocit, že ho niečo ohrozuje. Mňa ohrozovali vlastné myšlienky a obrazy. Obrazne povedané. Teraz, keď mi je už fajn, o tom dokážem písať  a hovoriť. Vtedy však so mnou nebola reč. Človek v ataku tejto choroby si neprizná tieto skutočnosti. Neprizná si to, čo vidia druhí ľudia. A vtedy je fajn, byť na liekoch, no tie majú zase vedľajšie účinky a bludný kruh je roztočený. Ako som sa z toho dostala? Tak že som sa z toho vyspala, tak že som o tom začala písať do denníka a tak, že Boh mi poslal do života človeka, ktorý ma chápe a začala som mu rozprávať. A chorý človek nesmie žiť sám. Aspoň ja som to tak mala. Prajem všetkým, aby nikdy neokúsili záludnosti psychickej choroby a ostali po celý život zdraví. 

"Vysoká schopnosť vnímavosti, ktorá je v našej príliš extrovertnej kultúre vnímaná ako mierna forma patologického stavu, môže byť podľa súvislostí buď požehnaním, alebo prekliatím."
Linda Kohanov
 

Anonym