Choď na obsah Choď na menu

Zviera je naše zrkadlo

10. 8. 2022

Zviera je naše zrkadlo.

Deti a návštevníci našej farmy sa učia čo to nie len o koňoch, ale aj to, čo obnáša poctivé farmárčenie, kydanie hnoja, len  za chvíľku prítomnosti s obľúbeným zvieratkom.  Poctivé farmárčenie je o spolupráci a trpezlivosti. O chvíľkach, ktoré si ponesú v spomienkach po celý život.  Každý si čas, strávený na konskom chrbte, alebo s obľúbeným zvieratkom, musí zaslúžiť. Bobkov je tu dosť, no nikto nefrfle a všetko je tak ako má byť.  Počas rokov spolupráce s ľuďmi aj so zvieratami, si uvedomíme, ako málo vlastne o zvieratách vieme. To, čo sa učí v jazdeckých a chovateľských školách je len časť umenia, rozumieť im. To podstatné, čo potrebujeme o nich vedieť, nás vlastne učia zvieratá samé. Práve počas tých nekonečných chvíľ pri ich ošetrovaní a kydaní hnoja a podobne. V stádach, či svorkách a kŕdľoch môžeme odpozorovať ich povahy a vzťahy. Až pri každodennom kontakte s nimi vieme odpozorovať, akú majú povahu. Kľúč k ich srdcu a ľahšej komunikácii s nimi leží v nás. V našej povahe a našej energii. V našej snahe im rozumieť a cítiť ich srdcom. A tento proces sa dá uchopiť a obsiahnuť len v každodennosti. V poctivom farmárčení. Deti a zvieratá majú spoločný práve spontánny život v prítomnosti.  
Keď sme v prírode, prirodzene sa ladíme na jej atmosféru, frekvenciu, alebo vyžarovanie. A toto vyžarovanie je pre nás prirodzené a tým aj liečivé. V prírode nepotrebujeme lekára. Proste sme a prostá existencia v nej nás lieči. Zvieratá ani príroda proste nehodnotia, nekritizujú. Je im jedno, ako vyzeráme, čo máme oblečené. Môžeme byť takí, akí sme a ich prostredníctvom spoznávame, kým vlastne sme. Čo nás robí šťastnými. A nezáleží na majetku ani na spoločenskom postavení. Zvieratá nemajú radi alkohol, vadia im cigarety a prijímajú nás takých, akých nás Boh stvoril. Môžeme byť sami sebou, so všetkými svojimi nedokonalosťami a akýmikoľvek skúsenosťami. My sa pri nich cítime prijímaní a akceptovaní, nech sme akíkoľvek. Len musíme byť úprimní a žiť a konať v prítomnom okamžiku. Práve tento obyčajný svet, je okamihom v našom živote, ktorý lieči. Fyzicky a aj duševne. Ak sme ochotní ich počúvať, pomôžu nám prežiť tento obyčajný pocit a nastoliť harmóniu. Môžu nám pochopiť spoznať samých seba a zistiť, akej energie máme priveľa a kde sa pretvarujeme. Ukážu nám pravdu v nás. 

Na rozdiel od ľudí, zviera reaguje hneď, a hneď vie na čom je. Existujú ľudia, ktorí sú v tomto smere podobní, a preto si rozumejú viac so zvieratami, ako s ľuďmi. Zvieratá, toto tu a teraz, chcú aj od ľudí. Nemajú v hlave more myšlienok a predsudkov. Nemajú potrebu očakávaní, ani chaos v správaní a komunikácii. Zvieratá vnímajú náš chaos a adekvátne naňho reagujú. Pre ne je prirodzená harmónia a konajú tak, aby bola nastolená. Podobne to takto majú aj deti. Problém je len v tom, že ľudia tento proces chápu ako zlo, chápu deti a zvieratá ako zlé, keď reagujú tu a teraz a nastoľujú harmóniu. Často krát tak, že preberajú rolu vodcu, alebo vychovávateľa. A pritom tieto deti a zvieratá chcú len to, aby sme porozumeli im a ich reči. Chcú, aby sme aj my boli pravdivo spontánni, otvorení a úprimní. Chcú nastoliť rovnováhu medzi tým čo cítime sa ako sa navonok chováme. Vnímajú naše pocity, no potrebujú vedieť, ako to máme v sebe naozaj. A to často krát nevieme ani sami o sebe. A v tomto nám môžu pomôcť práve zvieratá, poctivé farmárčenie a tie obyčajné chvíle, kedy sa cítime prijímaní a akceptovaní. 

A o tomto všetkom je jednoduchý citát: zviera je naše zrkadlo.